<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="en">
	<id>https://dev.vanipedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=SK%2FBG_Pred_bitkou</id>
	<title>SK/BG Pred bitkou - Revision history</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://dev.vanipedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=SK%2FBG_Pred_bitkou"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://dev.vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_Pred_bitkou&amp;action=history"/>
	<updated>2026-07-02T23:48:09Z</updated>
	<subtitle>Revision history for this page on the wiki</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.45.3</generator>
	<entry>
		<id>https://dev.vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_Pred_bitkou&amp;diff=310066&amp;oldid=prev</id>
		<title>Elad: Text replacement - &quot;{{RandomImage}}&quot; to &quot;{{RandomImage|Slovak}}&quot;</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://dev.vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_Pred_bitkou&amp;diff=310066&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2018-01-31T12:43:22Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Text replacement - &amp;quot;{{RandomImage}}&amp;quot; to &amp;quot;{{RandomImage|Slovak}}&amp;quot;&lt;/p&gt;
&lt;table style=&quot;background-color: #fff; color: #202122;&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;en&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Older revision&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Revision as of 12:43, 31 January 2018&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot;&gt;Line 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Line 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;[[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|1b]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;div style=&quot;float:left&quot;&amp;gt;&#039;&#039;&#039;[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]]&#039;&#039;&#039;&amp;lt;/div&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;div style=&quot;float:right&quot;&amp;gt;[[File:Go-previous.png|link=SK/BG Venovanie]] &#039;&#039;&#039;[[SK/BG Venovanie|Venovanie]] - [[SK/BG Predslov|Predslov]]&#039;&#039;&#039; [[File:Go-next.png|link=SK/BG Predslov|Predslov]]&amp;lt;/div&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;{{RandomImage|Slovak}}&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;div class=&quot;text&quot;&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty siaha až do súčasného veku Kali. Bolo to približne pred 5 000 rokmi, na počiatku veku Kali, keď Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu oddanému priateľovi Arjunovi.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty siaha až do súčasného veku Kali. Bolo to približne pred 5 000 rokmi, na počiatku veku Kali, keď Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu oddanému priateľovi Arjunovi.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;br&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;br&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l34&quot;&gt;Line 34:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Line 40:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;br&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;br&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;-vydavatelia-&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;-vydavatelia-&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;/div&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-side-deleted&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class=&quot;diff-marker&quot; data-marker=&quot;+&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;div style=&quot;float:right&quot;&amp;gt;[[File:Go-previous.png|link=SK/BG Venovanie]] &#039;&#039;&#039;[[SK/BG Venovanie|Venovanie]] - [[SK/BG Predslov|Predslov]]&#039;&#039;&#039; [[File:Go-next.png|link=SK/BG Predslov|Predslov]]&amp;lt;/div&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Elad</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://dev.vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_Pred_bitkou&amp;diff=194701&amp;oldid=prev</id>
		<title>Laksmipriya: Created page with &quot;Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty...&quot;</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://dev.vanipedia.org/w/index.php?title=SK/BG_Pred_bitkou&amp;diff=194701&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2017-07-15T17:29:09Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Created page with &amp;quot;Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty...&amp;quot;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;New page&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty siaha až do súčasného veku Kali. Bolo to približne pred 5 000 rokmi, na počiatku veku Kali, keď Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu oddanému priateľovi Arjunovi.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
K ich rozhovoru — jednému z najväčších filozofických a náboženských dialógov — došlo vo chvíli, keď sa dve znepriatelené vojská dvoch spriaznených dynastií chystali stretnúť v boji. Na jednej strane stáli synovia Dhṛtarāṣṭrovi, Kuruovci, a na strane druhej ich bratanci, synovia Pāṇḍuovi, Pāṇḍuovci.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Dhṛtarāṣṭra a Pāṇḍu boli bratia. Obidvaja sa narodili v Kuruovskej dynastii pochádzajúcej od kráľa Bharatu, dávneho vládcu zeme, od mena ktorého pochádza aj názov Mahābhārata. Starší brat Dhṛṭarāṣṭra sa narodil slepý, a tak bol trón, ktorý by mu inak patril, pridelený mladšiemu bratovi, Pāṇḍuovi.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Keď Pāṇḍu predčasne zomrel, jeho päť synov — Yudhiṣṭhira, Bhīma, Arjuna, Nakula a Sahadeva — prešlo pod ochranu Dhṛtarāṣṭrovu, ktorý sa tak dočasne ujal kráľovského žezla. Synovia Dhṛtarāṣṭrovi a Pāṇḍuovi vyrastali spoločne. Pod vedením Dronu prenikli do všetkých tajov bojového umenia a od praotca rodu, Bhīṣmu, získali duchovné vedenie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Dhṛtarāṣṭrovi synovia, najmä najstarší Duryodhana, však Pāṇḍuovcov nenávideli a závideli im. Slepý a neprajnícky Dhṛtarāṣṭra chcel, aby trón zdedili jeho synovia, a Pāṇḍuovcom neprial.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
A tak Duryodhana s Dhṛtarāṣṭrovým súhlasom pripravoval záhubu Pāṇḍuovcov. Iba vďaka láskyplnej ochrane Viduru a bratanca Kṛṣṇu sa Pāṇḍuovcom podarilo uniknúť všetkým nástrahám smrti.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Pán Kṛṣṇa nie je obyčajná ľudská bytosť, ale sám Najvyšší Pán, ktorý zostúpil na Zem a hral úlohu princa v kráľovskej dynastii. V tejto úlohe bol teda bratancom Pāṇḍuovej manželky Kuntī (Pṛthy), matky Pāṇḍuovcov. Stál na strane zbožných Pāṇḍuovcov a ako príbuzný i ako večný udržovateľ náboženstva im vždy poskytol ochranu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Duryodhana nakoniec vyzval Pāṇḍuovcov k hre v kocky, aby ich mohol pripraviť o kráľovský trón. Počas tohoto osudného stretnutia sa Duryodhana so svojimi bratmi zmocnil Draupadī, cudnej a oddanej manželky Pāṇḍuovcov a pred celým zhromaždením princov a kráľov sa ju pokúsil vyzliecť donaha a tak verejne zneuctiť. Kṛṣṇa ju zázračným spôsobom pred zneuctením zachránil, avšak pravidlá prehry prikazovali Pāṇḍuovcom zrieknuť sa kráľovstva a odobrať sa na trinásť rokov do vyhnanstva.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Po návrate z exilu požadovali Pāṇḍuovci naspäť svoje kráľovstvo, avšak Duryodhana ich žiadosť zlostne odmietol. Keď Pāṇḍuovci zmenšili svoju požiadavku a prosili iba o päť dedín, aby mohli slúžiť ľudu (čo bolo ich kṣatriyskou povinnosťou) Duryodhana pyšne odvetil, že im nedá ani taký kúsok zeme, do ktorého by bolo možné zapichnúť hrot ihly.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Aj keď boli Pāṇḍuovci veľmi mierni a trpezliví, zdalo sa, že vojna je neodkladná.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Vládcovia z celého sveta sa pripojili k jednej či druhej strane a Kṛṣṇa sa osobne ujal úlohy posla a odišiel za Duryodhanom, aby dohodol mier. Keď ani tento pokus nevyšiel, vojna bola istá.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Pāṇḍuovci, ľudia vysokých kvalít, vedeli, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, zatiaľ čo bezbožní synovia Dhṛtarāṣṭrovy Jeho postavenie neuznávali. Kṛṣṇa však ponúkol pomoc v boji obidvom stranám. Kṛṣṇa ako Najvyšší Pán sľúbil, že sa boja osobne ako bojovník nezúčastní, ale že jedna strana môže použiť Jeho vojenskú silu a druhá môže využiť Jeho osobnú pomoc. Duryodhana, politický génius, sa rozhodol pre Kṛṣṇovu armádu a Pāṇḍuovci s rovnakým nadšením prijali Kṛṣṇovu osobnú pomoc.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Tak sa Kṛṣṇa stal Arjunovým vozatajom. Bhagavad-gītā začína v tomto okamihu — obidve znepriatelené vojská stoja proti sebe na bojisku a Dhṛtarāṣṭra sa nedočkavo pýta svojho tajomníka Sañjayu: „Čo robia?“ Bitka začína.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Situacia je jasna, preto postacuje k tomuto versu a vykladu iba kratky komentar.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Väčšina autorov predkladajúcich Bhagavad-gītu v angličtine má v obľube odviesť čitateľovu pozornosť od Kṛṣṇovej osobnosti a vytvoriť tak priestor pre svoje vlastné koncepcie a filozofie. História Mahābhāraty sa pokladá za mytológiu a Kṛṣṇa za osobu obdarenú poetickým duchom, schopnú vysloviť idey neznámeho génia, alebo prinajlepšom za významnú historickú osobnosť.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Avšak Kṛṣṇa nie je iba pôvodným autorom Bhagavad-gīty, ale súčasne jej cieľom a podstatou.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Tento preklad sa teda spolu s podrobnými komentármi snaží obrátiť pozornosť čitateľa ku Kṛṣṇovi, namiesto toho, aby Ho pred ním zakrýval. V tom je Bhagavad-gītā — taká, aká je jedinečná. Jej jedinečnosť spočíva tiež v celkovej dôslednosti a zrozumiteľnosti. Keďže rečníkom, ako aj konečným cieľom Gīty je Kṛṣṇa samotný, ide nepochybne o jediný preklad, ktorý toto veľké dielo predkladá v jeho pravom svetle.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
-vydavatelia-&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Laksmipriya</name></author>
	</entry>
</feed>