Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

2018-06-28T22:21:19Z

Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

← Older revision		Revision as of 22:21, 28 June 2018
Line 1:		Line 1:
	[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA\|~~B02~~]]		[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA\|S02]]
	<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3\|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div>		<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3\|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div>
	<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 3.1]] '''[[SK/BG 3.1\|BG 3.1]] - [[SK/BG 3.3\|BG 3.3]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 3.3]]</div>		<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 3.1]] '''[[SK/BG 3.1\|BG 3.1]] - [[SK/BG 3.3\|BG 3.3]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 3.3]]</div>
	{{RandomImage}}		{{RandomImage\|Slovak}}

	==== VERŠ 2 ====		==== VERŠ 2 ====

			<div class="devanagari">
			:व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे ।
			:तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम् ॥२॥
			</div>

	<div class="verse">		<div class="verse">
	:~~''śrī-bhagavān uvāca''~~		:vyāmiśreṇeva vākyena
	:~~''loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā''~~		:buddhiṁ mohayasīva me
	:~~''purā proktā mayānagha''~~		:tad ekaṁ vada niścitya
	:~~''jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ''~~		:yena śreyo ’ham āpnuyām
	~~:''karma-yogena yoginām''~~

	</div>		</div>

Line 18:		Line 21:

	<div class="synonyms">		<div class="synonyms">
	~~śrī-bhagavān uvāca~~ — ~~Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol~~; ~~loke~~ — ~~na svete~~; ~~asmin~~ — ~~tomto~~; ~~dvi-vidhā~~ — ~~dva druhy~~; ~~niṣṭhā~~ — ~~viery~~; ~~purā~~ — ~~kedysi~~; ~~proktā~~ — ~~bolo povedané~~; ~~mayā~~ — ~~Mnou~~; ~~anagha~~ — ó, ~~bezhriešny~~; ~~jñāna-yogena~~ — ~~spojenie prostredníctvom poznania~~; ~~sāṅkhyānām~~ — ~~empirických filozofov~~; ~~karma-yogena~~ — ~~spojenie prostredníctvom oddanosti~~; ~~yoginām~~ — ~~Pánovým oddaným~~.		''vyāmiśreṇa'' — dvojzmyselnými; ''iva'' — istotne; ''vākyena'' — slovami; ''buddhim'' — inteligencia, rozum; ''mohayasi'' — mýliš; ''iva'' — istotne; ''me'' — moje; ''tat'' — preto; ''ekam'' — to jediné; ''vada'' — prosím, povedz; ''niścitya'' — naisto; ''yena'' — z ktorého; ''śreyaḥ'' — skutočný prospech; ''aham'' — ja; ''āpnuyām'' — môžem mať.
	</div>		</div>

Line 24:		Line 27:

	<div class="translation">		<div class="translation">
	'''~~Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó~~, ~~bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou~~, ~~zatiaľ~~ čo ~~iní konaním v duchu oddanej služby~~.'''		'''Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“'''
	</div>		</div>

Line 30:		Line 33:

	<div class="purport">		<div class="purport">
	V ~~tridsiatom deviatom verši druhej kapitoly predložil Kṛṣṇa dve cesty~~ — ~~sāṇkhya-yogu~~ a ~~karma-yogu~~, ~~alebo buddhi~~-~~yogu. V tomto verši vysvetľuje to isté, ale jasnejšie. Sāṇkhya-yoge~~ (~~analytickému štúdiu povahy ducha~~ a ~~hmoty~~) ~~sa venujú ľudia~~, ktorí majú sklon špekulovať a chápať veci empirickým poznávaním a filozofiou. Druhá kategória ľudí pracuje s mysľou zameranou na Kṛṣṇu, čo vysvetľuje šesťdesiaty prvý verš druhej kapitoly. V tridsiatom deviatom verši Śrī Kṛṣṇa vysvetlil, že človek sa môže vyslobodiť zo zajatia svojich činov, keď bude konať podľa zásad buddhi-~~yogy. Zároveň ubezpečuje, že ide o metódu bez nedostatkov~~ a ~~akýchkoľvek chýb. V šesťdesiatom prvom verši predchádzajúcej kapitoly je ešte jasnejšie vysvetlené, že buddhi~~-yoga ~~znamená byť závislý na Najvyššom~~ (~~presnejšie na Kṛṣṇovi~~) a ~~že takto môže človek veľmi jednoducho ovládať všetky zmysly~~. ~~Obe formy yogy sú preto závislé jedna od druhej,~~ tak ~~ako náboženstvo od filozofie. Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus~~, a ~~filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia~~.		V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.

	~~Konečným cieľom je~~ Kṛṣṇa, ~~pretože filozofi, ktorí vážne hľadajú Absolútnu Pravdu~~, ~~napokon dospejú k láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi~~. ~~Bhagavad-gītā to potvrdzuje. Celá metóda je založená na pochopení skutočného postavenia individuálnej duše vo vzťahu~~ k ~~Nadduši. Pomocou filozofickej špekulácie, teda nepriamej cesty, môže človek postupne dosiahnuť vedomie~~ Kṛṣṇu~~; zatiaľ čo priama cesta~~, oddaná služba, znamená vidieť všetko vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Z týchto dvoch ciest je priama cesta lepšia, pretože nie je závislá od očisťovania zmyslov prostredníctvom filozofického hĺbania. Vedomie Kṛṣṇu je samo osebe očistnou metódou a priama oddaná služba je jednoduchá a vznešená zároveň.



	</div>		</div>

RDSevaDas: Created page with "B02
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3..."

2017-08-21T12:08:39Z

Created page with "B02 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3..."

New page

[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRETIA|B02]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 3|KAPITOLA TRETIA: Karma-yoga]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.1]] '''[[SK/BG 3.1|BG 3.1]] - [[SK/BG 3.3|BG 3.3]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.3]]</div>
{{RandomImage}}

==== VERŠ 2 ====

<div class="verse">
:''śrī-bhagavān uvāca''
:''loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā''
:''purā proktā mayānagha''
:''jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ''
:''karma-yogena yoginām''

</div>

==== SYNONYMÁ ====

<div class="synonyms">
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; loke — na svete; asmin — tomto; dvi-vidhā — dva druhy; niṣṭhā — viery; purā — kedysi; proktā — bolo povedané; mayā — Mnou; anagha — ó, bezhriešny; jñāna-yogena — spojenie prostredníctvom poznania; sāṅkhyānām — empirických filozofov; karma-yogena — spojenie prostredníctvom oddanosti; yoginām — Pánovým oddaným.
</div>

==== PREKLAD ====

<div class="translation">
'''Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.'''
</div>

==== VÝZNAM ====

<div class="purport">
V tridsiatom deviatom verši druhej kapitoly predložil Kṛṣṇa dve cesty — sāṇkhya-yogu a karma-yogu, alebo buddhi-yogu. V tomto verši vysvetľuje to isté, ale jasnejšie. Sāṇkhya-yoge (analytickému štúdiu povahy ducha a hmoty) sa venujú ľudia, ktorí majú sklon špekulovať a chápať veci empirickým poznávaním a filozofiou. Druhá kategória ľudí pracuje s mysľou zameranou na Kṛṣṇu, čo vysvetľuje šesťdesiaty prvý verš druhej kapitoly. V tridsiatom deviatom verši Śrī Kṛṣṇa vysvetlil, že človek sa môže vyslobodiť zo zajatia svojich činov, keď bude konať podľa zásad buddhi-yogy. Zároveň ubezpečuje, že ide o metódu bez nedostatkov a akýchkoľvek chýb. V šesťdesiatom prvom verši predchádzajúcej kapitoly je ešte jasnejšie vysvetlené, že buddhi-yoga znamená byť závislý na Najvyššom (presnejšie na Kṛṣṇovi) a že takto môže človek veľmi jednoducho ovládať všetky zmysly. Obe formy yogy sú preto závislé jedna od druhej, tak ako náboženstvo od filozofie. Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.

Konečným cieľom je Kṛṣṇa, pretože filozofi, ktorí vážne hľadajú Absolútnu Pravdu, napokon dospejú k láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi. Bhagavad-gītā to potvrdzuje. Celá metóda je založená na pochopení skutočného postavenia individuálnej duše vo vzťahu k Nadduši. Pomocou filozofickej špekulácie, teda nepriamej cesty, môže človek postupne dosiahnuť vedomie Kṛṣṇu; zatiaľ čo priama cesta, oddaná služba, znamená vidieť všetko vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Z týchto dvoch ciest je priama cesta lepšia, pretože nie je závislá od očisťovania zmyslov prostredníctvom filozofického hĺbania. Vedomie Kṛṣṇu je samo osebe očistnou metódou a priama oddaná služba je jednoduchá a vznešená zároveň.

</div>

<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 3.1]] '''[[SK/BG 3.1|BG 3.1]] - [[SK/BG 3.3|BG 3.3]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 3.3]]</div>
__NOTOC__
__NOEDITSECTION__

SK/BG 3.2 - Revision history

Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

RDSevaDas: Created page with "B02 '''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3..."

RDSevaDas: Created page with "B02
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 3..."