Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

2018-06-28T22:15:49Z

Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

← Older revision		Revision as of 22:15, 28 June 2018
Line 1:		Line 1:
	[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|~~B56~~]]		[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|S56]]
	<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2\|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>		<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2\|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
	<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 2.55]] '''[[SK/BG 2.55\|BG 2.55]] - [[SK/BG 2.57\|BG 2.57]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.57]]</div>		<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 2.55]] '''[[SK/BG 2.55\|BG 2.55]] - [[SK/BG 2.57\|BG 2.57]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.57]]</div>
	{{RandomImage}}		{{RandomImage\|Slovak}}

	==== VERŠ 56 ====		==== VERŠ 56 ====

			<div class="devanagari">
			:दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः ।
			:वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते ॥५६॥
			</div>

	<div class="verse">		<div class="verse">
	:''duḥkheṣv anudvigna-manāḥ''		:duḥkheṣv anudvigna-manāḥ
	:''sukheṣu vigata-spṛhaḥ''		:sukheṣu vigata-spṛhaḥ
	:''vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ''		:vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ
	:''sthita-dhīr munir ucyate''		:sthita-dhīr munir ucyate

	</div>		</div>

Line 17:		Line 21:

	<div class="synonyms">		<div class="synonyms">
	~~Synonyms:~~		''duḥkheṣu'' — v trojakom utrpení; ''anudvigna-manāḥ'' — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; ''sukheṣu'' — v šťastí; ''vigata-spṛhaḥ'' — nezaujímajúc sa; ''vīta'' — zbavený; ''rāga'' — záľuby; ''bhaya'' — strachu; ''krodhaḥ'' — hnevu; ''sthita-dhīḥ'' — ten, ktorého myseľ je stála; ''muniḥ'' — mudrc; ''ucyate'' — nazýva sa.
	duḥkheṣu — v trojakom utrpení; anudvigna-manāḥ — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; sukheṣu — v šťastí; vigata-spṛhaḥ — nezaujímajúc sa; vīta — zbavený; rāga — záľuby; bhaya — strachu; krodhaḥ — hnevu; sthita-dhīḥ — ten, ktorého myseľ je stála; muniḥ — mudrc; ucyate — nazýva sa.
	</div>		</div>

Line 31:		Line 34:
	<div class="purport">		<div class="purport">
	Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.		Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.



	</div>		</div>

RDSevaDas: Created page with "B56
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

2017-08-21T11:03:11Z

Created page with "B56 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

New page

[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B56]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.55]] '''[[SK/BG 2.55|BG 2.55]] - [[SK/BG 2.57|BG 2.57]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.57]]</div>
{{RandomImage}}

==== VERŠ 56 ====

<div class="verse">
:''duḥkheṣv anudvigna-manāḥ''
:''sukheṣu vigata-spṛhaḥ''
:''vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ''
:''sthita-dhīr munir ucyate''

</div>

==== SYNONYMÁ ====

<div class="synonyms">
Synonyms:
duḥkheṣu — v trojakom utrpení; anudvigna-manāḥ — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; sukheṣu — v šťastí; vigata-spṛhaḥ — nezaujímajúc sa; vīta — zbavený; rāga — záľuby; bhaya — strachu; krodhaḥ — hnevu; sthita-dhīḥ — ten, ktorého myseľ je stála; muniḥ — mudrc; ucyate — nazýva sa.
</div>

==== PREKLAD ====

<div class="translation">
'''Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.'''
</div>

==== VÝZNAM ====

<div class="purport">
Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.

</div>

<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.55]] '''[[SK/BG 2.55|BG 2.55]] - [[SK/BG 2.57|BG 2.57]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.57]]</div>
__NOTOC__
__NOEDITSECTION__

SK/BG 2.56 - Revision history

Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

RDSevaDas: Created page with "B56 '''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

RDSevaDas: Created page with "B56
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."