Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

2018-06-28T22:15:39Z

Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

← Older revision		Revision as of 22:15, 28 June 2018
Line 1:		Line 1:
	[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|~~B55~~]]		[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|S55]]
	<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2\|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>		<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2\|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
	<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 2.54]] '''[[SK/BG 2.54\|BG 2.54]] - [[SK/BG 2.56\|BG 2.56]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.56]]</div>		<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 2.54]] '''[[SK/BG 2.54\|BG 2.54]] - [[SK/BG 2.56\|BG 2.56]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.56]]</div>
	{{RandomImage}}		{{RandomImage\|Slovak}}

	==== VERŠ 5 ====		==== VERŠ 5 ====

			<div class="devanagari">
			:श्रीभगवानुवाच ।

			:प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
			:आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥५५॥
			</div>

	<div class="verse">		<div class="verse">
	:~~''duḥkheṣv anudvigna~~-~~manāḥ''~~		:śrī-bhagavān uvāca
	~~:''sukheṣu vigata-spṛhaḥ''~~
	~~:''vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ''~~
	~~:''sthita-dhīr munir ucyate''~~

			:prajahāti yadā kāmān
			:sarvān pārtha mano-gatān
			:ātmany evātmanā tuṣṭaḥ
			:sthita-prajñas tadocyate
	</div>		</div>

Line 17:		Line 25:

	<div class="synonyms">		<div class="synonyms">
	~~Synonyms:~~		''śrī-bhagavān uvāca'' — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; ''prajahāti'' — odvrhuje; ''yadā'' — keď; ''kāmān'' — túžba po zmyslovom pôžitku; ''sarvān'' — všetkých možných druhov; ''pārtha'' — ó, syn Pṛthy; ''manaḥ-gatān'' — mentálne výmysly; ''ātmani'' — v čistom stave duše; ''eva'' — istotne; ''ātmanā'' — očistená myseľ; ''tuṣṭaḥ'' — spokojný; ''sthita-prajñaḥ'' — umiestnený na transcendentálnej úrovni; ''tadā'' — vtedy; ''ucyate'' — vraví sa.
	~~duḥkheṣu~~ — ~~v trojakom utrpení~~; ~~anudvigna-manāḥ~~ — ~~bez toho, že by mal rozrušenú myseľ~~; ~~sukheṣu~~ — ~~v šťastí~~; ~~vigata~~-~~spṛhaḥ~~ — ~~nezaujímajúc sa~~; ~~vīta~~ — ~~zbavený~~; ~~rāga~~ — ~~záľuby~~; ~~bhaya~~ — ~~strachu~~; ~~krodhaḥ~~ — ~~hnevu~~; sthita-~~dhīḥ~~ — ~~ten, ktorého myseľ je stála~~; ~~muniḥ~~ — ~~mudrc~~; ucyate — ~~nazýva~~ sa.
	</div>		</div>

Line 24:		Line 31:

	<div class="translation">		<div class="translation">
	'''~~Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný~~, ~~kto~~ sa ~~nedá strhnúť šťastím~~ a ~~zbavil~~ sa ~~záľub~~, ~~strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle~~.'''		'''Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.'''
	</div>		</div>

Line 30:		Line 37:

	<div class="purport">		<div class="purport">
	~~Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho~~, že ~~by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec~~, a ~~ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných~~, ~~potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata~~, ~~Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni~~, ~~o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje~~, ~~sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený~~ v ~~myšlienkach na Kṛṣṇu~~, lebo ~~prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru~~, že ~~Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti~~ sa ~~mahātmā su-durlabhaḥ)~~. ~~Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ~~ je ~~celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu~~, ~~neznepokojujú tri~~ druhy ~~hmotného utrpenia~~, ~~lebo ich prijíma ako Božiu milosť~~. ~~Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov~~, ~~považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe~~, ~~že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum~~. ~~Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie~~ slúžiť ~~Bohu~~, ~~sa nachádza len vďaka Pánovej milosti~~. ~~Vo svojej láskyplnej službe~~ je vždy ~~nebojácny~~, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v ~~myšlienkach na Kṛṣṇu~~, ~~necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu~~. ~~Následkom toho sa nenahnevá~~, ~~keď jeho snaha nie je úspešná~~, ~~a zostáva nezlomný~~ vo ~~svojom úsilí~~.		Śrīmad-Bhāgavatam potvrdzuje, že osoba, ktorá láskyplne a oddane slúži Kṛṣṇovi, má dobré vlastnosti veľkých svätcov, zatiaľ čo ten, kto nie je na tejto transcendentálnej úrovni, nemá v skutočnosti žiadne dobré vlastnosti, lebo je isté, že sa bude uchyľovať k svojím mentálnym špekuláciám. Tiež je tu správne podotknuté, že človek musí zavrhnúť všetky druhy túžby po hmotných pôžitkoch, ktoré majú pôvod vo vypočítavej mysli. Tieto hmotné túžby sa nedajú zastaviť umelo, ale môžu bez zvláštneho úsilia postupne zmiznúť, ak človek robí všetko so snahou uspokojiť Kṛṣṇu. Preto by mal každý bez váhania s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, pretože láskyplná oddaná služba človeka okamžite povznáša na úroveň transcendentálneho vedomia. Duchovne vyspelý človek je vždy spokojný, pretože v plnej miere zrealizoval, že je večným služobníkom Najvyššieho Pána. Takto transcendentálne situovaná osoba netúži po zmyslovom uspokojení, ktoré pochádza z bezvýznamného materializmu; radšej zotrváva vo svojej blaženej prirodzenej pozícii, vo večnej službe Najvyššiemu Pánovi.



	</div>		</div>

RDSevaDas: Created page with "B55
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

2017-08-21T10:55:47Z

Created page with "B55 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

New page

[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B55]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.54]] '''[[SK/BG 2.54|BG 2.54]] - [[SK/BG 2.56|BG 2.56]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.56]]</div>
{{RandomImage}}

==== VERŠ 5 ====

<div class="verse">
:''duḥkheṣv anudvigna-manāḥ''
:''sukheṣu vigata-spṛhaḥ''
:''vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ''
:''sthita-dhīr munir ucyate''

</div>

==== SYNONYMÁ ====

<div class="synonyms">
Synonyms:
duḥkheṣu — v trojakom utrpení; anudvigna-manāḥ — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; sukheṣu — v šťastí; vigata-spṛhaḥ — nezaujímajúc sa; vīta — zbavený; rāga — záľuby; bhaya — strachu; krodhaḥ — hnevu; sthita-dhīḥ — ten, ktorého myseľ je stála; muniḥ — mudrc; ucyate — nazýva sa.
</div>

==== PREKLAD ====

<div class="translation">
'''Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.'''
</div>

==== VÝZNAM ====

<div class="purport">
Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.

</div>

<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 2.54]] '''[[SK/BG 2.54|BG 2.54]] - [[SK/BG 2.56|BG 2.56]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.56]]</div>
__NOTOC__
__NOEDITSECTION__

SK/BG 2.55 - Revision history

Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

RDSevaDas: Created page with "B55 '''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."

RDSevaDas: Created page with "B55
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 2..."