Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

2018-06-28T22:07:29Z

Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

← Older revision		Revision as of 22:07, 28 June 2018
Line 1:		Line 1:
	[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|B1]]		[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ\|S01]]
	<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 1\|KAPITOLA ~~PRVÁ~~: ~~Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku~~]]'''</div>		<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je\|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 2\|KAPITOLA DRUHÁ: Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty]]'''</div>
	<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 1.46]] '''[[SK/BG 1.46\|BG 1.46]] - [[SK/BG 2.2\|BG 2.2]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.2]]</div>		<div style="float:right">[[File:Go-previous.png\|link=SK/BG 1.46]] '''[[SK/BG 1.46\|BG 1.46]] - [[SK/BG 2.2\|BG 2.2]]''' [[File:Go-next.png\|link=SK/BG 2.2]]</div>
	{{RandomImage}}		{{RandomImage\|Slovak}}

	==== VERŠ 1 ====		==== VERŠ 1 ====

			<div class="devanagari">
			:सञ्जय उवाच

			:तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् ।
			:विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः ॥१॥
			</div>

	<div class="verse">		<div class="verse">
	:''sañjaya uvāca''		:sañjaya uvāca
	:''taṁ tathā kṛpayāviṣṭam''
	:''aśru-pūrṇākulekṣaṇam''		:taṁ tathā kṛpayāviṣṭam
	:''viṣīdantam idaṁ vākyam''		:aśru-pūrṇākulekṣaṇam
	:''uvāca madhusūdanaḥ''		:viṣīdantam idaṁ vākyam
			:uvāca madhusūdanaḥ
	</div>		</div>

Line 17:		Line 25:

	<div class="synonyms">		<div class="synonyms">
	sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; tam — Arjunovi; tathā — takto; kṛpayā — zo súcitu; āviṣṭam — premožený; aśru-pūrṇa-ākula — plné sĺz; īkṣaṇam — oči; viṣīdantam — bedáka; idam — tieto; vākyam — slová; uvāca — preriekol; madhu-sūdanaḥ — Kṛṣṇa, hubiteľ démona Madhua.		''sañjayaḥ uvāca'' — Sañjaya riekol; ''tam'' — Arjunovi; ''tathā'' — takto; ''kṛpayā'' — zo súcitu; ''āviṣṭam'' — premožený; ''aśru-pūrṇa-ākula'' — plné sĺz; ''īkṣaṇam'' — oči; ''viṣīdantam'' — bedáka; ''idam'' — tieto; ''vākyam'' — slová; ''uvāca'' — preriekol; ''madhu-sūdanaḥ'' — Kṛṣṇa, hubiteľ démona Madhua.
	</div>		</div>

Line 30:		Line 38:
	<div class="purport">		<div class="purport">
	Súcit s hmotným telom, nariekanie a slzy sú príznakom neznalosti pravej totožnosti alebo sebarealizácie. Naopak súcit s večnou dušou je príznakom uvedomenia si skutočnej totožnosti. Slovo Madhusūdana je v tomto verši dôležité, pretože Kṛṣṇa zabil démona Madhua a Arjuna si želal, aby teraz Kṛṣṇa zabil démona pochybnosti, ktorý ho ovládal. Zvyčajne nikto nevie, kde uplatniť svoj súcit. L̍utovať odev topiaceho sa človeka je nerozumné. Človek, ktorý spadol do oceánu nevedomosti, nemôže byť zachránený, ak zachraňujeme iba jeho vonkajší odev, teda hmotné telo. Nariekanie nad telom je príznačné pre śūdru; ten sa stále sťažuje. Lenže Arjuna bol kṣatriya, a preto bolo od neho takéto konanie neočakávané. Kṛṣṇa môže rozptýliť zármutok nevedomého, a preto tiež predniesol filozofiu Bhagavad-gīty. V druhej kapitole nás Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, poučí o sebarealizácii prostredníctvom analytického štúdia hmotného tela a duše. Táto realizácia sa dá dosiahnuť, ak človek koná bez myšlienky na plody svojej práce, vedomí si svojho skutočného „ja“.		Súcit s hmotným telom, nariekanie a slzy sú príznakom neznalosti pravej totožnosti alebo sebarealizácie. Naopak súcit s večnou dušou je príznakom uvedomenia si skutočnej totožnosti. Slovo Madhusūdana je v tomto verši dôležité, pretože Kṛṣṇa zabil démona Madhua a Arjuna si želal, aby teraz Kṛṣṇa zabil démona pochybnosti, ktorý ho ovládal. Zvyčajne nikto nevie, kde uplatniť svoj súcit. L̍utovať odev topiaceho sa človeka je nerozumné. Človek, ktorý spadol do oceánu nevedomosti, nemôže byť zachránený, ak zachraňujeme iba jeho vonkajší odev, teda hmotné telo. Nariekanie nad telom je príznačné pre śūdru; ten sa stále sťažuje. Lenže Arjuna bol kṣatriya, a preto bolo od neho takéto konanie neočakávané. Kṛṣṇa môže rozptýliť zármutok nevedomého, a preto tiež predniesol filozofiu Bhagavad-gīty. V druhej kapitole nás Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, poučí o sebarealizácii prostredníctvom analytického štúdia hmotného tela a duše. Táto realizácia sa dá dosiahnuť, ak človek koná bez myšlienky na plody svojej práce, vedomí si svojho skutočného „ja“.


	</div>		</div>

RDSevaDas: Created page with "B1
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 1|..."

2017-08-20T18:44:21Z

Created page with "B1 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 1|..."

New page

[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA DRUHÁ|B1]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 1|KAPITOLA PRVÁ: Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 1.46]] '''[[SK/BG 1.46|BG 1.46]] - [[SK/BG 2.2|BG 2.2]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.2]]</div>
{{RandomImage}}

==== VERŠ 1 ====

<div class="verse">
:''sañjaya uvāca''
:''taṁ tathā kṛpayāviṣṭam''
:''aśru-pūrṇākulekṣaṇam''
:''viṣīdantam idaṁ vākyam''
:''uvāca madhusūdanaḥ''
</div>

==== SYNONYMÁ ====

<div class="synonyms">
sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; tam — Arjunovi; tathā — takto; kṛpayā — zo súcitu; āviṣṭam — premožený; aśru-pūrṇa-ākula — plné sĺz; īkṣaṇam — oči; viṣīdantam — bedáka; idam — tieto; vākyam — slová; uvāca — preriekol; madhu-sūdanaḥ — Kṛṣṇa, hubiteľ démona Madhua.
</div>

==== PREKLAD ====

<div class="translation">
'''Sañjaya riekol: „Keď Madhusūdana, Kṛṣṇa videl Arjunu takto premoženého súcitom, veľmi zarmúteného a s očami zaliatymi slzami, preriekol nasledujúce slová.“'''
</div>

==== VÝZNAM ====

<div class="purport">
Súcit s hmotným telom, nariekanie a slzy sú príznakom neznalosti pravej totožnosti alebo sebarealizácie. Naopak súcit s večnou dušou je príznakom uvedomenia si skutočnej totožnosti. Slovo Madhusūdana je v tomto verši dôležité, pretože Kṛṣṇa zabil démona Madhua a Arjuna si želal, aby teraz Kṛṣṇa zabil démona pochybnosti, ktorý ho ovládal. Zvyčajne nikto nevie, kde uplatniť svoj súcit. L̍utovať odev topiaceho sa človeka je nerozumné. Človek, ktorý spadol do oceánu nevedomosti, nemôže byť zachránený, ak zachraňujeme iba jeho vonkajší odev, teda hmotné telo. Nariekanie nad telom je príznačné pre śūdru; ten sa stále sťažuje. Lenže Arjuna bol kṣatriya, a preto bolo od neho takéto konanie neočakávané. Kṛṣṇa môže rozptýliť zármutok nevedomého, a preto tiež predniesol filozofiu Bhagavad-gīty. V druhej kapitole nás Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, poučí o sebarealizácii prostredníctvom analytického štúdia hmotného tela a duše. Táto realizácia sa dá dosiahnuť, ak človek koná bez myšlienky na plody svojej práce, vedomí si svojho skutočného „ja“.

</div>

<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 1.46]] '''[[SK/BG 1.46|BG 1.46]] - [[SK/BG 2.2|BG 2.2]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 2.2]]</div>
__NOTOC__
__NOEDITSECTION__

SK/BG 2.1 - Revision history

Vanibot: Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists

RDSevaDas: Created page with "B1 '''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 1|..."

RDSevaDas: Created page with "B1
'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 1|..."